DIECÉZNA SVÄTYŇA SV. CYRILA A METODA V TERCHOVEJ​

Opakovane treba zdôrazniť, že veľké pochopenie, oporu a pomoc pri budovaní kostola našli veriaci u vtedajších terchovských verejných činiteľov. Na základe svojich kompetencií, možností, ale i dobrej vôle pomohli starosta obce František Vallo, notár Bohdan Blaha, predseda cirkevného výboru Jozef Staňo, predseda urbárskeho výboru Ján Stašo, pokladník urbárskeho aj cirkevného výboru Ján Dikoš-Janácky, veliteľ hasičov Juraj Vallo. Všetci menovaní kľúčovo prispeli k realizácii myšlienky postavenia nového terchovského chrámu. Opomenúť nemožno ani dôležitý podiel majiteľov terchovskej píly Vavrína a Karola Hanuliakovcov, ako i miestnych kamenárskych majstrov Ondreja Meška z Podoliny, Jozefa Malého, Krkoškovcov, Staňovcov a Bobáňovcov. Píla bezplatne spracovala drevo na krov, lavice, lešenia a pod., kamenári zhotovili rôzne exteriérové aj interiérové súčasti.

Keď bola definitívne ukončená stavba kostola, pristúpilo sa k vyhotoveniu hlavného oltára. Ako materiál poslúžili spišský travertín a ónyx. Realizáciu i nainštalovanie hlavného oltára zabezpečilo formou daru obci Potravné družstvo Terchová – dedina pod vedením Jozefa Ondruša-Kováčika. Drevorezba korpusu pochádza z dielne chýrnych rajeckých majstrov, zoskupených okolo Jozefa Pekaru (jeho najväčším a najznámejším rezbárskym dielom je monumentálny Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej). V hlavnej chrámovej lodi sa nachádza vo dvoch radoch 23 symetricky umiestnených, esteticky pôsobivých masívnych lavíc. Stolársky majster Peter Manca z Dolného Kubína ich zhotovil z červeného smreka, ktorý pre nový kostol veľkoryso daroval gróf Majlát z Gbelian. Tri chrámové lode oddeľujú od seba mohutné okrúhle stĺpy. Strop hlavnej lode je kazetový, bočné lode majú jednotlivé stropy rovné. Pri stĺpoch sú však členené klenbovými výstužami sedlového tvaru. Obloky na kostolnom obvode a veži sú obdĺžnikovo-hranatého tvaru, deleného na tretiny. Kamenný obklad zdobiaci základy chrámu, ako i vonkajšie rohy jednotlivých lodí a múrov kostolnej veže vyhotovili terchovskí kamenári. Dvojmanuálový organ dodala firma Rieger z Krnova. Nainštalovali ho v roku 1952 a obsahuje 30 registrov s 2 471 píšťalami.

Kostolné zvony majú názvy: Svätý Michal Archanjel (1765 – najstarší), Umieračik (1921), Sedembolestná Panna Mária a Svätý Martin (oba 1930). V súčasnosti sa vo veži nachádza dvojica hodinových zvonov. Menší odbíja štvrťhodiny, väčší oznamuje celú hodinu.   

Vežové hodiny skonštruovala firma Mašek zo Železného Brodu (hodiny sa museli ručne naťahovať každý deň).  Na sklonku sedemdesiatych rokov – 12. júla 1979  – zabezpečil Okresný priemyselný podnik Vyškov na Morave dodanie nového typu vežových hodín na elektrický pohon.

Slávnostné posvätenie nového terchovského kostola sa uskutočnilo 9. októbra 1949 za prítomnosti apoštolského administrátora Nitrianskej diecézy arcibiskupa Eduarda Nécseya. Po jeho boku koncelebroval kanonik Štefan Bitter, ktorý sa mierou vrchovatou zaslúžil o postavenie chrámu.
Výnimočný akt konsekrácie si nenechalo ujsť množstvo veriacich, nechýbal dokonca ani filmový štáb!

Relikvie svätých mučeníkov

Protokolárna kniha biskupských slávení od roku 1788 do roku 1974, ktorá sa nachádza v Nitre, obsahuje aj záznam z 9. októbra 1949, keď bol posvätený nový Kostol svätých Cyrila a Metoda v Terchovej. Text latinského zápisu, ktorý do slovenčiny preložil páter Tomáš Gerboc, SVD, uverejňujeme doslovne v celom znení. 

Dňa 9. októbra 1949, XVIII. nedeľu po Turíciach, najdôstojnejší Dr. Eduard Nécsey, biskup, apoštolský správca Nitrianskej diecézy, nový kostol a hlavný oltár vo farnosti Terchová posvätil, do ktorého uložil ostatky (relikvie) svätých mučeníkov Klementa a Severína. Kostol je zasvätený ku cti svätých Cyrila a Metoda.

Prítomní boli tiež títo služobníci oltára: Msgr. Pavol Beňuška, sekretár biskupstva, vysokodôstojný pán Štefan Kúsek, vicediakon a farár v Tepličke nad Váhom, vysokodôstojný pán Marcel Žovic, farár v Bánovciach nad Bebravou, dôstojný pán Albert Hedera, farár vo Varíne, dôstojný pán Aemilius Januš, farár v Dolnom Hričove, dôstojný pán Jozef Minárik, administrátor v Dolnej Tižine, dôstojný pán Michal Borčin, farár v Belej, dôstojný pán Boris Ivanov, administrátor v Nesluši, dôstojný pán Dr. Štefan Janega, profesor na Teologickej fakulte v Nitre, dôstojný pán Elemír Štrbavý, biskupský ceremoniár, dôstojný pán P. J. Stašo z rehole saleziánov, dôstojný pán P. Konopa, kňaz byzantského rítu z Ruska, dôstojný pán P. Honoratus, OFM, a vysokodôstojný pán Štefan Bitter, miestny farár spolu s miestnym kaplánom dôstojným pánom Cyrilom Metodom Šujakom.

Projekt (kostola) pripravil Harminc, bratislavský architekt. Práce na stavbe začali v roku 1942. Celkové náklady je možné vyčísliť cca na…

(suma nie je uvedená)

Keďže sú v zápise spomenuté relikvie, pripájame vysvetľujúci text cirkevného historika pátra Tomáša Gerboca, SVD.

Pokiaľ ide o relikvie, nakoľko v bývalej i súčasnej Nitrianskej diecéze boli vo viacerých kostoloch uložené ostatky svätého Klementa (4. pápeža v poradí) a svätého Severína (mnícha), môžeme sa domnievať, ba dokonca i tvrdiť, že tieto boli uložené aj v kostole v Terchovej.

Pápež svätý Klement Rímsky (niekedy sa uvádza aj Kliment) zomrel vo vyhnanstve na Kryme, údajne ako mučeník. Známy cirkevný hodnostár, právnik a spisovateľ Tertulián uvádza, že prijal biskupskú vysviacku od svätého Petra. Klementove ostatky našli počas svojej misie u Chazarov svätí Konštantín-Cyril a Metod.  Neskôr ich priniesli pápežovi Hadriánovi II. počas svojej návštevy Ríma, keď prišli z Veľkej Moravy žiadať schválenie bohoslužobného jazyka – staroslovienčiny. Po smrti svätého Cyrila boli jeho ostatky uložené v Bazilike svätého Klementa, kde sú doteraz.

Všetky vyššie uvedené fakty naznačujú, že v miestnom chráme sa nachádzajú relikvie svätca, ktorý priamo prepája ranokresťanské obdobie Ríma a prvých kresťanov s Kostolom svätých Cyrila a Metoda v Terchovej. Mramorová kazeta s ostatkami svätých Klementa a Severína je v súčasnosti umiestnená v kamennej platni bývalého obetného oltára. Ten sa v chráme nachádza v bočnej Kaplnke svätého Martina.

Rozpomienky

…Myšlienka postaviť väčší kostol vo mne žila stále. Po pár rokoch som svoju túžbu – postaviť nový kostol – prejavil verejne. A bol som veľmi rád  a veľmi šťastný, že veriaci i vedúci činitelia obce súhlasili s mojou myšlienkou. Išlo zas o znak toho, že viera Terchovcov bola živá. Slúži na slávu a česť urbárnikov, že odhlasovali na postavenie chrámu celú jednu horu. To bol finančný základ na stavbu kostola. Napísať  jeho dejiny, popísať technické prípravy stavby, zháňanie materiálu, horlivosť veriacich – všetko sme museli uskutočniť počas vojny! – , to by si zaslúžilo samostatnú kapitolu. Teraz stačí len radostne skonštatovať, že kostol, zasvätený našim apoštolom svätým Cyrilovi a Metodovi, stojí a je pýchou, okrasou a slávou Terchovej a jej veriacich.

Zo spomienok kanonika Štefana Bittera

INTERIÉR CHRÁMU 

Interiér prešiel plynutím času mnohými zásadnými premenami či zmenami. Pripomenieme, že jeho súčasťou sa napríklad stala drevená Krížová cesta – dielo tvorivých rúk a umu rajeckých rezbárov. Štrnásť  plastík Krížovej cesty nainštalovali 16. novembra 1975. Priečelie sanktuária vyplnili drevené plastiky patrónov chrámu (a zároveň spolupatrónov Európy) svätých Cyrila a Metoda od Štefana Hanuliaka. Tí istí rajeckí rezbárski majstri zhotovili aj štýlové drevené spovednice (1977). Rok predtým vytesali terchovskí kamenári podľa návrhu architekta (a katolíckeho kňaza v jednej osobe) Ferdinanda Foltána obetný stôl. Ako materiál opätovne poslúžil kvalitný kameň z Tiesňav. Tvorcom reliéfu je Štefan Hanuliak za výdatnej podpory Jozefa Meška a Františka Muchu. Konsekrácia oltára sa konala 9. októbra 1976. Posviacku vykonal vtedajší nitriansky biskup Mons. Ján Pásztor za účasti viacerých kňazov z okolia a veľkého množstva veriacich. Do systematicky modernizovaného interiéru kostola vhodne a najmä funkčne zapadli bočné lavice s čalúnenou sedacou plochou; rozšírili sedaciu kapacitu na 850 miest. Lavice zhotovil Štefan Hanuliak, čalúnil ich Jozef Holúbek. Teplovzdušné vykurovanie, ktoré bolo zavedené v roku 1978, definitívne odstránilo opakujúce sa problémy so zabezpečovaním adekvátnej teploty. O dva roky neskoršie (1980) rajeckí rezbári obnovili sakristiu.

Bočné steny chrámu vypĺňajú sochy týchto svätcov: Dominika Savia, Márie Goretti, Jozefa, Júdu Tadeáša, Terezky Ježiškovej (Terézia z Lisieux) a Antona Paduánskeho. Vľavo od hlavného oltára, v bočnej lodi, sa nachádzajú sochy Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Najsvätejšieho Srdca Panny Márie, medzi ktorými je veľký obraz Božieho milosrdenstva.

Popri výtvarných podobizniach patrónov kostola evokujú cyrilo-metodskú tematiku aj pôsobivé okná (vitráže). Vyobrazené sú na nich prostredníctvom leptov motívy z veľkomoravského obdobia našich dejín. Autorom tohto zaujímavého projektu je páter Emil Prokop. Aspoň v stručnosti si priblížime témy na jednotlivých oknách:

1. Veľkomoravské posolstvo kniežaťa Rastislava žiada byzantského cisára Michala III. o poslanie učiteľov kresťanskej náuky v slovienskej reči.

2. Cisár Michal III. vyhovel žiadosti Veľkomoravanov a posiela na ich územie bratov Konštantína-filozofa a Metoda.

3. Veľkomoravské knieža Rastislav víta v roku 863 príchod byzantskej misie.
4. Konštantín s Metodom krstia v Nitre našich predkov.
5. Pápež Hadrián II. prijíma v Ríme oboch vierozvestov, ktorí okrem apológie vlastného učenia priniesli so sebou aj ostatky pápeža svätého Klementa.

6. Pápež Hadrián II. schválil preklady Svätého písma a liturgie v slovienskom jazyku.
7. Dňa 14. februára 869 dlhodobo chorľavý Konštantín zomiera. (Medzičasom vstúpil do jedného z gréckych kláštorov v Ríme a prijal podľa kláštorných regúl nové meno, ktoré sa malo začínať hláskou jeho občianskeho mena – teda „K“. Po grécky znelo Kyrillos, čo v latinizovanej forme dostalo podobu Cyrillus a v slavinizovanej forme sa ustálilo ako Cyril.)

8. Pápež Hadrián II. menoval Metoda za pápežského legáta pre Veľkú Moravu a Panóniu, vysvätil ho za biskupa a povýšil na arcibiskupa.

9. Uväznenie arcibiskupa Metoda v Bavorsku (870 – 873). 
10. Dňa 6. apríla 885 Metod zomiera. 

Podobnou technikou je na troch oknách v presbytériu zobrazená i Najsvätejšia Trojica. Predstavuje: 

Boha – Otca ako Pána neba a Zeme.

Boha – Syna ako víťaza nad smrťou (zmŕtvychvstanie).

Boha – Ducha svätého, ktorý sa pri krste Pána Ježiša zjavil v podobe bielej holubice a pri zoslaní na 50. deň po Zmŕtvychvstaní Pána Ježiša v podobne ohnivých jazykov. 

Okná na chórom zobrazujú troch slovanských svätcov:

Svätého Andreja (Svorada), mnícha-pustovníka.

Svätého Benedikta, mnícha-pustovníka. (Za svätých boli obaja mnísi vyhlásení v roku 1083 a sú patrónmi Nitrianskej diecézy, ktorej súčasťou bola do februára 2008 aj farnosť Terchová. Aktuálne patrí do Žilinskej diecézy.) 

Svätého Bystríka, nitrianskeho biskupa-mučeníka. (Dňa 24. 9. 1047 ho pohanskí Maďari za vzbury proti panovníkovi Petrovi, nástupcovi svätého Štefana, uväznili a vzápätí potupne usmrtili.)

Okno (vitráž) v bočnej kaplnke znázorňuje Sedembolestnú Pannu Máriu – patrónku Slovenska.

Obetný oltár 

Dňa 9. októbra 2017 bol počas slávnostnej omše v Kostole svätých Cyrila a Metoda vysvätený nový obetný oltár. Žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis vtedy v homílii povedal: 

Drahí bratia a sestry, pred 68 rokmi bol tento chrám svätých Cyrila a Metoda konsekrovaný, pomazaný krizmou, čo doteraz symbolizujú konsekračné kríže umiestnené v priestore tohto chrámu. Každoročne pri nich zapaľujeme sviece. Kostol bol vyhradený spomedzi ostatných príbytkov ako miesto sväté, pozývajúce nás na sústredenie v tichej modlitbe, ale aj na liturgické slávenia celého farského spoločenstva. Má byť vkusne udržiavaný, lebo v ňom prebýva Ježiš Kristus.

Katechizmus Katolíckej cirkvi (bod 1383): Oltár, okolo ktorého je Cirkev zhromaždená pri slávení Eucharistie, predstavuje dve stránky toho istého tajomstva – obetný oltár a Pánov stôl, a to tým viac, že kresťanský oltár je symbolom samého Krista prítomného uprostred zhromaždenia veriacich. Jednak ako obeť obetovaná na naše zmierenie, a jednak ako pokrm, ktorý sa nám dáva.

Oltár – najdôležitejšie miesto v chráme, volá sa aj centrum, stred, alebo srdce chrámu. Nachádza sa v „posvätnom priestore“ – presbytériu, prináša sa na ňom, presnejšie sprítomňuje sa na ňom Kristova obeta nekrvavým spôsobom, a my sa zhromažďujeme okolo neho. Otcovia duchovného života niekedy prirovnávajú srdce k oltáru.

Na úvod liturgického slávenia bol pokropený svätenou vodou, po spievaných litániách ho pomažem svätým olejom – krizmou a položím na stôl nádobu s kadidlom, čo symbolizuje modlitby, ktoré stúpajú k Bohu. V prvej eucharistickej modlitbe sa cirkev modlí: Pokorne Ťa prosíme, všemohúci Bože, prikáž svojmu svätému anjelovi priniesť tieto dary na Tvoj nebeský oltár, pred tvár Tvojej Božskej velebnosti, aby nás všetkých, ktorí máme účasť na tejto oltárnej obete a prijmeme presväté telo a krv Tvojho Syna, naplnilo hojné nebeské požehnanie a milosť.

Od dnešného dňa bude vždy prekrytý plachtou – obrusom, aby nás pozýval k stolovaniu. Dáva nám na vedomie, že Pán na nás čaká a teší sa, že prichádzame k nemu. Liturgia vyjadruje túto jednotu obety a prijímania v mnohých modlitbách.

V evanjeliovom úryvku (Mt 5, 23-24) sme počuli, ako Ježiš hovorí autoritou toho, ktorý nám dal Desatoro – Desať Božích slov. „Ja vám hovorím“ nie je v protiklade k tomu, čo bolo povedané, ale objasňuje jeho naplnenie. Nikto predtým ho nepredkladal a nezachovával takým spôsobom, ktorý je vlastný len Synovi. Princíp jeho spravodlivosti je láska k Otcovi.

Bratský súlad je tak dôležitý, že uzmierenie má prednosť pred každým náboženským kultom. Nezhodou s bratom popieram to, že som synom. Cirkev pozostáva z hriešnych ľudí. Kresťania ale vedia, že sú Otcovými synmi a snažia sa byť všetkým ľuďom bratmi – spolu s Ježišom. Preto skôr, ako prídeš pred oltár a obrátiš sa v modlitbe k svojmu Otcovi, musíš nielen odpustiť bratovi, proti ktorému niečo máš, ale dokonca sa zmieriť s tým bratom, ktorý má niečo proti tebe, aj keď ty proti nemu nič nemáš. Nemôžeš sláviť Božie otcovstvo, ak sa predtým nesnažíš obnoviť bratstvo. Už to, že nie ste v súlade, je zlo, a ak ti na ňom nezáleží, už si ho zabil ako brata a seba ako syna. Máš sa dohodnúť, pokiaľ si s ním na ceste. Život je cesta zmierovania sa s druhými. Cieľom tejto cesty je skutočnosť tvojho synovstva, ktoré sa v tvojom živote uskutočňuje bratstvom. Keď tak nežiješ, strácaš čas aj život, míňaš sa so zmyslom svojho života.

Milovaní, radi chodievajte do tohto chrámu a roznášajte z neho požehnanie všetkým, aby sa na vás naplnili žalmistove slová: „Aké milé sú tvoje chrámy, Pane“ (Ž 84). Sedembolestná Panna Mária nech nad vami bdie, aby ste s jej nebeskou pomocou žili a konali vždy v tej slobode, ktorú nám získal Kristus. A svätí Cyril a Metod nech vás sprevádzajú a chránia na vašich životných cestách, aby ste navzájom zmierení putovali k nebeskému Otcovi. Amen.

Symboliku mobiliára obnoveného liturgického priestoru bližšie ozrejmil autor výtvarného návrhu a jeho realizátor v jednej osobe, terchovský rodák akademický sochár Milan Opalka. 

„Mobiliár sa nachádza v troch celkoch.

Krstiteľnica: je pri  bočnom vchode. Predstavuje ranné obdobie života  kresťana-katolíka.

Presbytérium – kňažište: je dominantnou časťou kostola. Oltár predstavuje aktívnu časť života veriaceho.

Boží hrob: Nachádza sa v Kaplnke svätého Martina na pravej strane oltára. Zakončený je víťazným oblúkom – symbolom zmŕtvychvstania. 

Spomínané tri celky charakterizujú cirkev putujúcu. V priestore krstiteľnice je dominantnou krstiteľnica z terchovského pieskovca. Symbol krstu zvýrazňuje kovová holubica – Duch Svätý. 

Nosnú symboliku mobiliára v kňažišti predstavujú otvorené knihy, ktoré sa objavujú na oltári, ambóne a na sedese. Ide o štyri knihy evanjelistov.

Oltár: Tvoria ho tri bloky terchovského pieskovca, symbolizujúce tri božské osoby. Ďalšou symbolikou sú dve otvorené knihy pod menzou. Je to pripomienka svätých Cyrila a Metoda, ako aj knihy Starého a Nového zákona. Predelom medzi knihami je sklenený kríž z brúseného skla, tzv. zlatá optika. Sklo je postriebrené, čím vťahuje človeka do seba – „sme priťahovaní a vťahovaní do kríža“

V kríži je aj miesto pre relikviu. Dvere z presbytéria do sakristie sú z kaleného a maľovaného skla. Vizuálne predstavujú list zo Svätého evanjelia s veršom v hlaholike, vytvorenej svätým Cyrilom. Je to verš z Evanjelia svätého Jána: „ Na počiatku bolo slovo…“. Ide o prvý verš, ktorý bol preložený do staroslovienčiny.

Ambóna: Je  tiež vysekaná do terchovského pieskovca so symbolom otvorenej knihy. Nachádza sa na nej polica s vystaveným Svätým Písmom,  ktorá symbolizuje štyroch evanjelistov z optického skla. Kresťanská tradícia označuje štyroch evanjelistov symbolmi štyroch bytostí podľa videnia proroka Ezechiela . Človek je symbolom Matúša, ktorý začína svoje evanjelium rodokmeňom, teda ľudským pôvodom Ježiša Krista. Lev symbolizuje Marka, lebo jeho evanjelium sa začína správou o účinkovaní Jána Krstiteľa na púšti. Býk je symbolom Lukáša, ktorý svoje evanjelium začína opisom Zachariášovej obety v chráme. Orol je symbolom Jána, ktorý vo svojom prológu „sa vznáša“ až do Božieho tajomstva a učí, že „Slovo bolo Boh“ .

Sedes: Materiálom je terchovský pieskovec. Na operadle sa nachádza symbol otvorenej knihy. Operadlo je z olivového dreva, ktoré pochádza zo Svätej zeme. „Sedák“ potiahnutý ovčím rúnom je vyhradený pre duchovného pastiera. 

Boží hrob: Nachádza sa v priestore Kaplnky svätého Martina a je vysekaný do terchovského pieskovca. Dopĺňa ho kríž z dubového dreva. Priestor dotvárajú zachované artefakty z Kostola svätého Martina a z predchádzajúceho oltára  v Kostole svätých Cyrila a Metoda v Terchovej. Zjednocujúcim prvkom celého renovovaného priestoru je dlažba z indickej žuly  Shivakashi  Pink, ktorá sa najviac svojou textúrou a farebnosťou približuje zlatému ónyxu na oltári, kde je Bohostánok.“