MARIÁN SERVÁTKA: MOJI SÚKROMNÍ PATRÓNI DIPLOMACIE

Celý život v nás rezonujú spomienky z detstva. Ja mám medzi nimi aj pieseň na oslavu svätých Cyrila a Metoda, ktorú na organe hrával môj otec Rudolf Servátka v rodnej obci Hnilčík. S dielom veľkých bratov nás podrobne za socializmu  oboznamovali profesori Ján Stanislav i Šimon Ondruš, ktorý mi ako študentovi na prázdniny požičal rukopis ešte nevydanej učebnice staroslovienčiny (tak sa musela volať) od Stanislava, u ktorého sme mali skúšku z jazyka, ktorý aj s písmenkami prijali a v ňom chválili Boha starí Slovania.

Profesor Ondruš s profesorom E. Paulinym vydali v Tatrane v roku 1985 (!) Život Metodov. A majster Viliam Turčányi urobil famózny preklad Konštantínovej veľbásne Proglas. Vilko mi po rokoch povedal, že má päť verzií prekladu tejto skvostnej oslavy Písma i písma. Proglas vyšiel v niekoľkých krásnych vydaniach, aj tak je medzi Slovačou i Neslovačou  málo známy.

Prečo patróni diplomacie? Cyril a Metod šírili u nás vieru, boli to vzdelanci, učitelia, prekladatelia, ale aj diplomati. Dokázali niečo takmer nemožné: presadiť u pápeža schválenie liturgie v jazyku, o ktorom v Ríme asi mnoho nevedeli. A Hadrián II. ich vítal pred bránami Ríma…

Po rozdelení Česko-Slovenska som bol v rokoch 1994-1998 prvým veľvyslancom Slovenskej republiky v Poľsku. Na našej ambasáde som našiel jeden a pol obrazu, z toho jeden bol pekný pohľad na Stovežatú. Nič slovenské. V rezidencii, ktorú sme opravili, nebol ani jeden slovenský umelecký prvok. Po nejakom čase sa nám podarilo získať budovu v centre starého mesta a založiť Slovenský inštitút (SI). Jeho prvým riaditeľom bol Dr. Ján Budziňák, ktorý z neho urobil naozajstné centrum slovenskej kultúry, prezentácie turizmu, ale aj biznisu. Po výstave diel akad. sochárky Ľudmily Cvengrošovej v SI som ju poprosil, aby nám oficiálne požičala niekoľko jej diel. Vybral som dva veľké reliéfy: Príchod (sv. Cyrila a Metoda) a Očakávanie (Rastislav). Zdobili našu rezidenciu počas môjho pôsobenia vo Varšave, boli svedkami všetkých návštev v rezidencii veľvyslanca SR. A bolo ich požehnane. Moje pozvanie prijali dvaja poľskí premiéri, traja poľskí ministri zahraničných veci, ministri iných rezortov, ba aj pán prezident PR! Uvedené návštevy si zaslúžia samostatnú pozornosť, keďže nemali súkromný charakter. Všetkým váženým hosťom som pri predstavovaní diel pripomenul zaujímavé momenty z veľkomoravských čias. Vtedy som ešte netušil, že oba reliéfy ma budú sprevádzať na ambasádach pri Svätej stolici i v Bielorusku.

Vo Varšave som presvedčil riaditeľa novovybudovaného Kráľovského zámku A. Rottermunda, aby nám v týchto kráľovských priestoroch umožnil predstaviť Konštantínov Proglas, ktorý na veľkolepom podujatí recitovala slovenská umelkyňa Ida Rapaičová.

Aj v príhovore pri príležitostí odovzdávania poverovacích listín pápežovi Jánovi Pavlovi II. sa svätí bratia objavili v mojom texte, ktorý bol celý uverejnený v Osservatore Romano. Zaznelo meno aj ich žiaka z nášho rodu, svätého Gorazda. Keď som Svätému otcovi daroval originál medaily s jeho podobizňou, pontifik reagoval: „Tak, z Nitry do Krakova.“ Aj pápež bol presvedčený o Gorazdovej misii na územie dnešného južného Poľska. Vatikánsky protokol mi navrhol, aby po ukončení prijatia u pápeža, som v sprievode gentiluomov slúžiach Jeho Svätosti, išiel sa pokloniť k obrazu sv. Cyrila a Metoda v Bazilike sv. Petra.

V slovenskej diplomacii je prijaté, že v zahraničí sa oslavuje štátny sviatok Deň Ústavy SR. Ministra zahraničných vecí som požiadal o súhlas, aby sme pri Svätej stolici mohli oslavovať štátny sviatok svätého Cyrila a Metoda. Organizovali sme ho niekoľko rokov na mieste uloženia  pozostatkov sv. Cyrila v Bazilike sv. Klementa v Ríme, kde naši zahraniční Slováci ako prejav vďaky osadili oltárnu dosku s textom. Po krátkej liturgii slova, ktorú vždy  na moje pozvanie viedol vysoký predstaviteľ Vatikánu, a modlitbe za pokoj, som prítomným veľvyslancom a všetkým hosťom stručne priblížil misiu Konštantína a Metoda. Kult oboch bratov nie je vo svete rozšírený, nie je známe ani ich fenomenálne dielo. Aj preto moje informácie vyvolali záujem prítomných diplomatov. Počas následnej recepcie na nádvorí mi raz americký veľvyslanec gratuloval k sympatickej forme slávenia štátneho sviatku a poďakoval za informácie o diele svätých bratov. Priateľsky ma však upozornil, že si všimol, že som povedal, že preklad Biblie do nášho jazyka bol urobený v 9. storočí. Americký titulár si myslel, že išlo o 19. storočie. Keď som mu odpovedal, že som sa nemýlil, stisol mi ruku a dodal, že máme byť právom na to hrdí.

V rezidencii v Ríme som mal na čelnej stene plátno. Každý z našich hostí mi položil otázku, čo to je. A ja som vysvetľoval, že je to tiež dielo slovenskej akademickej sochárky Ľ. Cvengrošovej, ide o umelecké stvárnenie  rekonštrukcie modlitby Otče náš z Kyjevských listov. A tie zvláštne znaky, to je písmo hlaholika, ktoré zostavil Konštantín…, – podával som aspoň základné informácie. Milo ma však prekvapovali otázky o prijatí bratov u pápeža, o novom bohoslužobnom jazyku a, samozrejme, o jednotlivých tajomných písmenkách hlaholiky. 

O efektoch misie svätých Cyrila a Metoda som hovoril na prednáške pre diplomatický zbor v Ríme v spoločnosti Carita politica. Pred jubilejným rokom 2000 sa nám podarilo v rímskom vydavateľstve Lozzi Roma presadiť vydanie vyše 120 stranového sprievodcu po Ríme a Vatikáne v slovenskom jazyku, ktorú si naši pútnici a turisti mohli kúpiť priamo Ríme. V stati o  Bazilike sv. Klementa je informácia o oltárnej doske nad hrobom sv. Cyrila, ktorú darovali americkí Slováci s nápisom: In honorem S. Cyrilli, nationis Slovacae filli, dedicarunt 1952 i o symbolickom náhrobku sv. Cyrila v átriu od Andreja Rudavského.

Cvengrošovej refiéfy, ktoré so mnou putovali, boli aj na výstave európskeho umenia priamo vo Vatikáne, neskôr zdobili našu rezidenciu v Minsku, kde sme ich zapožičali na spoločnú výstavu. Aj Bielorusom som hovoril o Proglase, že patrí všetkým Slovanom. Som rád, že som vyvolal záujem, ktorého efektom bol jeho preklad do bieloruštiny.

Takto nejako som chcel našim svätým bratom poďakovať za ich dielo. Ani som im veľmi neďakoval, len som sa nimi hrdil…

A oni mi veľmi pomáhali.