NADÁCIA PRO PATRIA NA BRATISLAVSKOM HRADE UDEĽOVALA CENY

Nadácia Pro Patria 19.9.2024 pri príležitosti 176. výročia vzniku Slovenskej národnej rady a 32. výročia vzniku Slovenskej republiky udeľovala už štvrtýkrát osobnostiam, ktoré svojou dlhodobou činnosťou priniesli významný vklad do života našej spoločnosti v oblasti vedy, politiky či kultúry, Cenu nadácie Pro Patria. V jednotlivých kategóriách bolo nominovaných dvanásť osobností, ktoré si v reprezentačných priestoroch západného krídla Bratislavského hradu prevzali z rúk zakladateľa nadácie Antona Hrnku striebornú medailu Pro Patria 2024.

Slávnostný akt odovzdávania výročných ocenení úvodným i záverečným príhovorom sprevádzal teoretik a historik umenia Ľuboslav Moza a sviatočnú atmosféru hrou na fujare dotváral Štefan Suchý z občianskeho združenia CYRILOMETODIADA.

Zakladateľ nadácie Igor Laciak privítal prítomných a vo svojom príhovore sa krátko zamyslel nad skutočnosťou, že napriek trom desaťročiam existencie vlastnej republiky a politickej slobody stále nie sú sformulované naše národno-štátne záujmy, absentuje vízia celonárodného konsenzu a časť národa necíti zodpovednosť, ba ani úctu voči vlastnému štátu. Či je príčina v rodinnej výchove, nekvalitnom školskom vzdelávaní, vnútropolitickej atmosfére a akú úlohu zohrávajú médiá sú otázky legitímne, ale  pre iné fórum. Preto sa nadácia rozhodla vyhľadávať a predstavovať ľudí, ktorí svojou činnosťou prispievali a prispievajú k formovaniu a rozvoju slovenskej národnej identity v rozličných oblastiach života našej spoločnosti a zaslúžia si náš rešpekt a úctu.

Zakladateľ nadácie Anton Hrnko hovoril o potrebe kultúry v živote človeka, o tom, aké je dôležité vážiť si sám seba, aby si nás vážili aj iní. Rovnako to platí i pre národ. Len ten národ, ktorý si váži sám seba, bude požívať úctu iných národov. Jedna z myšlienok, ktoré ovplyvnili vznik nadácie, bola spomienka na výrok Jána Kollára, ktorý si pri úteku z Pešti povzdychol: „Práca pre slovenský národ je čistá obeta. Nikto to neocení a nepriatelia ťa budú preklínať až do troch generácií.“ Podobná situácia je i v súčasnosti. Ak si všimneme správanie našich kvázi národných elít k vlastným ľuďom, ktorí sa z nejakého dôvodu ocitli mimo, vidíme, že hydra progresivizmu, hoci je malá, vyhráva, pretože si nevieme zastať svojich ľudí, zomknúť sa, vytvoriť hrádzu a jasne dať najavo, že tadiaľto cesta nevedie. Preto sa nadácia rozhodla oceniť niektorých ľudí aspoň morálne. Medaila je teda symbolom morálneho ocenenia človeka, ktorý svojou činnosťou prispel k rozvoju  a upevňovaniu národného povedomia, k poznaniu, pestovaniu, ochrane a šíreniu slovenskej  vedy, kultúry, umenia či jazyka. Je dôležité si uvedomiť, že nielen veľké osobnosti prispeli a prispievajú k rozvoju národa, ale sú to často aj neznámi ľudia, ktorí pracujú „na roli národa dedičnej“, a zaslúžia si aspoň morálne ocenenie a vedomie toho, že sa vie o nich i o ich práci pre národ. Preto sa nadácia rozhodla oceniť širšie spektrum osobností, aby každý vedel, že práca pre národ sa oplatí. 

Dr. Hrnko potom odovzdal pamätnú medailu dvanástim oceneným osobnostiam:

Ivan Mrva, slovenský historik, vysokoškolský pedagóg a publicista 

Vo svojom výskume sa zaoberá slovenskými a stredoeurópskymi novovekými a modernými dejinami. Je autorom viac ako troch desiatok monografií a množstva štúdií, článkov či recenzií. Je tiež členom viacerých vedeckých a redakčných rád. Venuje sa aj popularizovaniu histórie, v rámci ktorého vytvoril množstvo televíznych scenárov.

Marián Servátka, filológ, pedagóg, publicista a diplomat 

Odborne sa venoval výskumu slovenského jazyka na Spiši v Poľsku a aktívne spolupracoval s predstaviteľmi tamojšej slovenskej menšiny. Založil lektorát slovenského jazyka na Varšavskej univerzite. Veľvyslanec v Poľsku, Bielorusku a vo Svätej stolici. Je nositeľom viacerých zahraničných vyznamenaní a rádov.

Jana Blublová, pedagogička, dlhoročná aktívna členka Matice slovenskej 

Celý profesijný život pracovala ako učiteľka slovenského jazyka, 32 rokov na základnej škole a po obhajobe rigoróznej práce a rigoróznych skúškach pôsobila 5 rokov ako odborná asistentka na Katedre slovenského jazyka Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Počas svojho pedagogického pôsobenia sa zapájala do spoločenskej činnosti, pripravovala žiakov na rôzne literárne súťaže a viedla ich k vnímaniu krásy nášho jazyka,  láske k vlasti a k hrdosti na našu kultúru a tradície. Aktívne pracovala najskôr ako radová členka a potom ako predsedníčka MO MS, kde organizovala prednášky a besedy s osobnosťami ako prof. Vnuk, prof. Ďurica, prof. Král, Dr. Kele, Drahoslav Machala, Jozef Mihalkovič, Svetloslav Veigl, spomienkové slávnosti a literárno-hudobné pásma pri významných výročiach nášho národa: príchod solúnskych bratov na naše územie, kodifikácia spisovnej slovenčiny, založenie MS, vznik samostatnej Slovenskej republiky. Tiež bola organizátorkou alebo spoluorganizátorkou spomienkových slávností na významné osobnosti nášho národa – Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, gen. M. R. Štefánika. Organizovala poetické popoludnia, na ktorých pani Eva Kristinová svojím nezabudnuteľným spôsobom sprítomňovala tvorbu našich velikánov – katolícku modernu, Rázusa, Rúfusa, Beniaka. Ako podpredsedníčka o. z. CYRILOMETODIADA sa podieľala na príprave a realizácii akcií tohto združenia, v súčasnosti sa venuje hlavne jazykovej úprave rôznych textov, k tým najvýznamnejším patrí kniha Dr. Hrnku Prechádzky slovenskými dejinami a bibliofília Stana Dusíka Je to on, je to Pán. V roku 2005 jej bola udelená Medaila Andreja Hlinku a Martina Rázusa za zásluhy a dlhoročnú spoluprácu pri napĺňaní programu Matice slovenskej, v novembri 2013 jej bola udelená Cena predsedu Matice slovenskej za dlhoročnú činnosť v MS.

Ján Doruľa, jazykovedec, slavista, organizátor zjazdov slavistov 

Vo funkcii predsedu Slovenského komitétu slavistov vypracoval koncepciu dlhodobých slavistických výskumov. Venuje sa otázkam vývinu slovenského jazyka a vzťahom slovenčiny a iných slovanských aj neslovanských jazykov na pozadí historického vývinu slovenského etnika. Osobitnú pozornosť venuje jazyku ľudovej slovesnosti a staršieho slovenského písomníctva. Zaoberal sa otázkami vývinu spisovného jazyka.

Štefan Zelník, lekár, dlhoročný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky 

Už roku 1990 sa zapojil do emancipačného procesu slovenského národa a prispel k vzniku jeho štátnosti. Angažoval sa v komunálnej politike, bol roky poslancom Žilinského samosprávneho kraja. Ako člen Stálej delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy roku 2006 – 2010 a vedúci Stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve sa významne pričinil o nadväzovanie politických, obchodných a priateľských vzťahov s  európskymi krajinami.

Lenka Mayerová, novinárka a vydavateľka 

Venuje sa žurnalistike, vo svojej publicistike prispieva k popularizácii slovenských národných a historických tém. V januári 2020 jej Únia slovenských novinárov udelila Cenu Gabriela Zelenaya za 20-ročnú tvorivú novinársku prácu v prospech zvyšovania úrovne slovenskej žurnalistiky, šírenia objektívnych informácií a posilňovania postavenia Slovenska doma i v zahraničí.

Pavol Stano, vydavateľ, redaktor, bibliograf

Založil vydavateľstvo Post Scriptum, ktoré sa venuje vydávaniu kníh so zameraním na národnú, historickú, náboženskú a všeobecne kultúrnu problematiku. Je predsedom Spoločnosti Andreja Hlinku, ktorá prispieva k pestovaniu pamäti o tomto velikánovi slovenských dejín najmä organizovaním spomienkových podujatí a sprítomňovaním  jeho odkazu v širšej verejnosti.

Margaréta Vyšná, kulturologička, redaktorka, dlhoročná pracovníčka Matice slovenskej 

V Matici slovenskej pracovala ako výskumno-vývojová pracovníčka v Stredisku národnostných vzťahov. Viac ako dvadsať rokov sa venuje slovensko-maďarským vzťahom a skúmaniu národnej identity Slovákov na južnom Slovensku. V tejto oblasti vytvorila niekoľko definícií a koncepcií.

Anton Gábrik, akademický sochár, medailér, ilustrátor, laureát Ceny Martina Benku 

Absolvent figurálneho a reliéfneho sochárstva, študoval pod vedením profesora Snopeka a profesora Kulicha. Je autorom mincí, sôch a súsoší, portrétov, medailí, plakiet. Venoval sa aj ilustrácii kníh. Je tvorcom trojsúsošia svätých Cyrila, Metoda a Gorazda, ktoré bolo slávnostne nainštalované v lete tohto roku na bratislavskom hradnom návrší.

Marián Polonský, sochár, medailér, keramikár 

Dlhé roky sa venoval umeniu realizovanému v keramike, neskôr drobnej plastike a medailérstvu. Začiatkom osemdesiatych rokov sa začal intenzívnejšie venovať medailérskej tvorbe, v ktorej našiel nové impulzy pre svoju umeleckú činnosť. Jeho medaily patria k umeleckým skvostom a bývajú oceňované v mnohých odvetviach kultúry, vedy, ale aj spoločenského diania medzinárodného významu. 

Michal Zoldy, novinár, prekladateľ, tlmočník 

Prekladal vedeckú literatúru i vedecké práce do angličtiny. Publikoval v renomovaných časopisoch. Po roku 1991 i po vzniku Slovenskej republiky pravidelne monitoroval zahraničnú tlač a snažil sa reagovať na neobjektívne a skreslené informácie a články v zahraničných médiách. Pravidelne adresoval otvorené listy o stave našej spoločnosti v anglickom jazyku americkým a európskym médiám, tlačovým agentúram a inštitúciám pôsobiacim v Bruseli, ako aj zastupiteľským úradom pôsobiacim v Slovenskej republike. 

Gustáv Valach, herec, dlhoročný člen SND v Bratislave

Patril do éry zlatej generácie hercov na Slovensku. Počas kariéry stvárnil desiatky nezabudnuteľných divadelných a filmových postáv. Vynikol v rázovitých, psychologicky zložitých a životom poznačených rolách. Majster Gustáv Valach, veľký klenot slovenskej kultúry, sa ani počas obdobia socializmu netajil svojím hlbokým mravným a kresťanským  presvedčením.

Oceneným srdečne blahoželáme.

Slávnostnú atmosféru odovzdávania cien dotvárali umelecké diela slovenského výtvarníka a sochára Petra Žanónyho a českého výtvarníka Yara Pružinca.