NAŠI SRBSKÍ HOSTIA PRI ZÁKLADOCH BAZILIKY Z 9. STOROČIA

Anton Hrnko, zakladateľ nadácie PRO PATRIA, Daniela Suchá, predsedníčka občianskeho združenia CYRILOMETODIADA, a veľvyslanec Marián Servátka privítali v pondelok 30. septembra 2024 na východnej terase Bratislavského hradu otca Miloša Vesina zo Saint Sava Serbian Orthodox School of Theology v Libertyville (USA), Stane Ribiča, predsedu Spolku Srbov na Slovensku, ktorí spolu s mladými výtvarníkmi a spevákmi zo Srbska prišli vzdať poctu sv. Cyrilovi, sv. Metodovi a sv. Gorazdovi pri ich pamätníku a zároveň sa zúčastniť na tvorivej umeleckej dielni.

Po položení kvetov k pamätníku otec Miloš s prítomnými s úctou zaspievali tropár k svätým vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi.

Potom sa prítomným prihovoril historik Anton Hrnko:

Bratislava je staré mesto, ktoré tu bolo už v dobe bronzovej. Asi 100 rokov pred Kristom na tomto mieste Kelti postavili veľké mesto, ktoré nemalo obdobu v strednej Európe. Najbližšie bolo v Korutánsku a potom v Dácii. Toto mesto bolo murované. Keltov odtiaľto vytlačili Rimania a Germáni. Rimania tu nedovolili Germánom postaviť nijaké opevnenie.

Po Keltoch sem prišli Slovania, Sloveni, naši predkovia, ktorí tu postavili veľký hrad. A na tomto hrade postavili jeden z prvých kresťanských kostolov, ktorý bol tu, na tomto mieste. Ružové kamene označujú miesto pôvodného kostola. Keďže sa tu potom staval hrad, brali odtiaľ kameň na jeho stavbu, takže sa zachovala iba jeho západná časť. Je veľká pravdepodobnosť, že ten kostol postavili ešte predtým, než prišli sv. Cyril a Metod, okolo roku 850 – 860. A je veľmi pravdepodobné, že v tomto kostole kázali aj sv. Cyril a Metod, pretože v tom čase sa dal Dunaj prejsť iba na dvoch miestach, v Bratislave a v Devíne. Takže keď išli do Blatnohradu (v danej dobe sa v našom jazyku nazýval Blaten) ku Koceľovi, museli prejsť tadiaľto.
Biele skaly sú z obdobia 11. storočia, keď na tomto mieste stál Kostol sv. Salvatora. Sídlila tu Bratislavská kapitula, ktorá sa potom presunula do Podhradia, kde je teraz Dóm sv. Martina.

Na tomto mieste sme sa rozhodli postaviť súsošie venované svätým Cyrilovi, Metodovi a Gorazdovi. Prečo aj Gorazdovi? Keď umieral sv. Metod, určil za svojho nástupcu Gorazda hovoriac, že toto je slobodný syn vašej krajiny, čiže je to domáci nasledovník cyrilo-metodskej misie. Pri Nitre je obec, ktorá sa od dávneho stredoveku menuje Gorazdov, a tak sa dá predpokladať, že je to miesto, odkiaľ pochádza.
Keď chodíme po Slovensku, rozlišujeme katolícke a protestantské kostoly. Na protestantských kostoloch je jednoduchý kríž a na všetkých katolíckych kostoloch je dvojkríž. To je symbol Slovenska a väzba na cyrilo-metodskú tradíciu.

Otec Miloš Vesin uviedol:

Keďže sme na takomto mieste, ktoré je jedinečné, najmä pred týmito základmi starovekého kresťanského chrámu z polovice 9. storočia, nemôžeme vynechať misiu svätých bratov Cyrila a Metoda a potom ich učeníkov Gorazda, Klimenta, Angelára, Nauma a Sávu. Obrátenie Slovanov na kresťanstvo nebolo vôbec výsledkom nejakého unáhleného rozhodnutia nasledovať pozvanie kniežaťa Rastislava, ale skôr výsledkom dlhej prípravy, ktorá už roky sa pripravovala v hlavách dvoch najlepších školských priateľov – boli to Konštantín Cyril a carihradský patriarcha Focius z Konštantínopolu. Obaja boli študentmi, neskôr profesormi na najstaršej európskej univerzite v Konštantínopole, ktorá sa na Západe, bohužiaľ, nespomína. Tá myšlienka v ich dušiach dozrievala a potom podľa Božieho plánu, keď nasledovalo pozvanie kniežaťa Rastislava, už boli pripravení. Konštantín a Metod preložili Sväté písmo…
Spolu so svojimi žiakmi sem priniesli Sväté písmo, diela svätých otcov – najvýznamnejšie diela kresťanských spisovateľov, veľkých hierarchov – Gregora Teológa, Vasila Veľkého a Jána Zlatoústeho, pretože to je zlaté obdobie kresťanstva, literatúru a, samozrejme, to najdôležitejšie, preloženú liturgiu do slovanského jazyka. Ako sme to počuli už v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave od našej Daniely, boli nútení brániť svoje poslanie a prácu i v Ríme. Tu dostali povolenie slúžiť v tomto jazyku, ktorý, nezabudnite, bol dovtedy úplne ostrakizovaný z rodu tzv. veľkých, svätých jazykov. Odvtedy však až dodnes si slovanské jazyky vyslúžili svoje právo predovšetkým ako nástroj šírenia Kristovho slova a čo je najhlbšie – stopu tohto slova, ktorou je šírenie pokoja, lásky, porozumenia a dobrej vôle. Predovšetkým medzi nami, medzi slovanskými národmi, podľa systému sústredných kruhov a ďalej. A ako ďaleko to zájde, nezávisí len od nás, ale aj od sveta, v ktorom žijeme. Je to na nás ako nasledovníkoch diela svätých Cyrila a Metoda, na nás Slovanoch, na našich bratoch a sestrách Slovákoch a na nás Srboch a ostatných slovanských národoch. Vždy si pripomínajme toto jedinečné poslanie, v neposlednom rade nesmieme zabúdať, že to, čo Cyril a Metod a potom aj ich žiaci uskutočnili, je v poslednej dobe prvým skutočným príkladom toho, čo moderná sociológia nazýva inkulturácia. Je to jednoducho prienik úplne nových myšlienok a obliekania sa do toho, s čím sa stretli medzi slovanskými národmi. Nezničili tradíciu, s ktorou sa stretli, ale dali tejto tradícii kresťanský zmysel a kresťanskú plnosť.

A na záver sa prihovoril Nenad Živanov:

S veľkou radosťou a hrdosťou stojíme na tomto požehnanom mieste pri základoch kostola, pri ktorom sa skvie pamätník apoštolom rovných sv. Cyrila, sv. Metoda a sv. Gorazda, ktorý sa stal prvým slovenským arcibiskupom a pokračoval v diele svätých solúnskych bratov. Podľa pravoslávnej tradície sa jeho ostatky spolu s ostatkami sv. Angelára nachádzajú v pravoslávnom chráme Zosnutia presvätej Bohorodičky v Beligrade, v dnešnom albánskom Berate. Som v nádeji, že relikvia sv. Gorazda sa raz dostane i na Bratislavský hrad.