Ozvenou a vzletom zvonov

(Otcovi kardinálovi J. Ch. Korcovi)
Teofil Klas

Ozvenou a vzletom zvonov
zahlaholil vlahý dônov –

zvesť odrazu každý znal,
blaho daru srdcom vnímal,
daru pre svoj národ z Ríma:
Otec Korec kardinál…!

Z koreňov, hľa, pokorených
v búrlivom a krutom vrení

vyrástol nám pravdy val,
ktorý držal naše boje
za Krista, za jeho svojeť:
otec Korec – kardinál…

Kardinálne boli rána,
ale prízrak noci ráňal –

on mal vieru, nevzdychal,
on mal nádej, bodril v bydlách,
on mal lásku, pripäl krídla:
otec Korec – kardinál…

keď zvierala totalita,
duša zversky bola bitá,

v obrane práv zavždy mal
dôstojenstvo Božích detí,
Božiu tvár vždy na pamäti
otec Korec – kardinál…

Z utrpení vzišlo semä
na osiatie svätej zeme –

bez kadidla prázdnych chvál,
zato na svetovej scéne
vyslúžil si vyznačenie
otec Korec kardinál.

S ním sa i nám sláva dáva,
uznanie a plnosť práva –

čo nám Boh jak dary dal,
zveľadoval na postati
ako slávny v našej brati
otec Korec – kardinál.

Ozvenou a vzletom zvonov
zahlaholil vlahý dônov –

vieru našu, krvi grál,
toľme branú, urážanú,
ponesieme v žatve k Ránu,
drahý otec kardinál.

Chorál vďaky k Rímu vzlieta
za náš povznes v očiach sveta –

oslávený Kristus Kráľ
v našom zrode, zmŕtvychvstaní
rozdáva zo svojej manny,
drahý otec kardinál.

Bratislava 8. 6. 1991