PO STOPÁCH LÁSKY

Láskavý, nezabudnuteľný a stále nás obohacujúci Gorazd Zvonický, vlastným menom Andrej Šándor, kňaz, salezián, pedagóg, misionár, básnik, prekladateľ, publicita, matičiar, dejateľ na národa roli dedičnej, sa narodil 29. júna 1913 v Močaranoch, ktoré sú dnes súčasťou Michaloviec. Pán Boh si ho k sebe povolal 27. júla 1995 v Ríme, kedy u nás slávime sviatok jeho patróna sv. Gorazda, a bol uložený do slovenskej hrobky na cintoríne Prima Porta na Via Flaminia. Po 46 rokoch sa jeho telo vrátilo do milovanej domoviny a odpočíva na Národnom cintoríne v Turčianskom Svätom Martine.

Donovi Gorazdovi Zvonickému, veľkej osobnosti Katolíckej cirkvi i slovenského národa, v roku 1984 udelilo Ústredie slovenskej katolíckej inteligencie so sídlom vo Švajčiarsku Veľkú zlatú cyrilo-metodskú medailu. 

Prezident Talianskej republiky Oscar Lugi Scalfaro mu roku 1993 udelil vysoké štátne vyznamenanie Commendatore dell’Ordine al Merito della Repubblica Italiana – Rytiersky rád Za zásluhy o Taliansku republiku. J. E. Mons. František Rábek, predseda Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru, udelil  14. februára 2013 Gorazdovi Zvonickému, SDB,  Cenu Fra Angelico in memoriam v kategórii slovesné umenie.

Život Gorazda Zvonickéko je spätý s mnohými miestami na Slovensku, v Taliansku i v Argentíne.

Narodil sa v Močaranoch, študoval v Michalovciach, Šaštíne, Levoči, Kláštore pod Znievom, v Hronskom Svätom Beňadiku (dnes Hronský Beňadik), v Trnave nielen študoval, ale bol aj prefektom a školským radcom v Malom biskupskom seminári. V deň svojich 35. narodenín bol vo Svätom Kríži nad Hronom, dnešnom Žiari nad Hronom, vysvätený za kňaza a stal sa správcom saleziánskej fary Panny Márie Pomocnice kresťanov v Michalovciach. Po barbarskej noci v r. 1950 bol internovaný so svojimi spolubratmi v Kristovi v Podolínci. Odtiaľ sa mu v auguste toho istého roku podarilo utiecť do Talianska.

Po krátkom pôsobení v Turíne a v mestečku Bengalo v regióne Piemont odchádza do Argentíny, kde dvanásť rokov pôsobil ako saleziánsky kňaz vo farnosti sv. Jána Evanjelistu v Buenos Aires, v Lujáne v júli 1960 pochoval Jozefa Cígera Hronského. Aktívne sa zapájal do života slovenskej enklávy, stal sa členom Kultúrneho odboru Svetového kongresu Slovákov a spoluzakladateľom Zahraničnej Matice slovenskej.

V roku 1963 sa vrátil do Talianska a začal pôsobiť v novozaloženom Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, stal sa profesorom humanitných vied na Slovenskom gymnáziu Antona Bernoláka a členom predsedníctva Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Okrem toho pôsobil aj v mestečku Lonuvio pri Ríme, kde sa venoval i práci s mládežou.

V roku 1992 po 42 rokoch exilu navštívil svoju milovanú vlasť a na Turíčny pondelok 8. júna celebroval svätú omšu v Kostole Povýšenia Svätého Kríža v Bratislave.

Vďaka Pánu Bohu za dar Gorazda Zvonického!

Svätý Gorazd i don Gorazd Zvonický, nech vaše zvony Lásky hlaholia na Slovensku aj v srdci každého Slováka doma i vo svete, aby sme zostali verní Kristovi a naplnili svoju dejinnú úlohu! 

Gorazd Zvonický
P i e s e ň   v ď a k y

Vďaka ti, Bože, za úrodu,
že požehnal si našu pôdu,
vďaka za prekvapivé dary
v izbici, chlieve, na chotári.
Vďaka ti, Bože, za slobodu,
ktorú si zjavil nášmu rodu,
a udeľ, nech vždy plnšie žiari
v nádeji ľudu, v jeho tvári.
Zabudnúť chceme nepohodu
a daj nám sily do pochodu,
hoc na nás mumlú prázdne chmáry,
že sa nám ta dôjsť nepodarí.

DANIELA SUCHÁ

FOTO: ANNA KOSTOVČÍKOVÁ