POCTA SV. METODOVI V ŽILINE

V nedeľu 6. apríla 2025 sa pri príležitosti 1140. výročia úmrtia sv. Metoda konala v Žiline spomienková slávnosť.

Pavol Slota si spolu s predsedníčkou občianskeho združenia CYRILOMETODIADA Danielou Suchou, zakladateľom Nadácie PRO PATRIA Antonom Hrnkom, členom Spolku Srbov na Slovensku Nenadom Živanovom a ďalšími zúčastnenými  uctili sv. Metoda modlitbou a položením venca k pomníku sv. Cyrila a sv. Metoda na Námestí Andreja Hlinku.
V príhovore historik Anton Hrnko vyzdvihol život a dielo sv. Metoda.

Nenad Źivanov odovzdal srdečné pozdravenia predsedu Spolku Srbov na Slovensku Stane Ribića. 

Podujatie pokračovalo v Gold wingu. Po zaznení tónov fujary v podaní fujaristu Štefana Suchého Pavol Slota privítal prítomných. Daniela Suchá predniesla Žalm cyrilo-metodský Karola Strmeňa.

Anton Hrnko predstavil svoju knihu Prechádzky slovenskými dejinami.

Výstavu Obrazy svätých Cyrila a Metoda na ilustráciách, ikonách a poštových známkach Štátneho múzea dejín náboženstva v Petrohrade otvoril protojerej Peter Savčák:

Vážení prítomní, drahí bratia a sestry!

V mene Pravoslávnej bohosloveckej fakulty, ktorá má nielen sv. Cyrila a Metoda vo svojom znaku, no ktorá cyrilo-metodským odkazom a tradíciou dýcha, myslí a žije, chcem túto výstavu a všetkých, ktorí na ňu prišli, srdečne pozdraviť. Úprimne sa teším, že tu v Žiline práve cez túto výstavu môžeme o krôčik bližšie spoznať týchto dvoch velikánov, ktorých mená by pre každého Slovana mali byť sväté. Veď tak, ako sa človeku nepreje „chlebom naším každodenným“, tak aj nám synom a dcéram „matky Slávy“ sa nezunuje hovoriť, písať, čítať, ba i myslieť o svätých solúnskych bratoch. Veď nebyť ich, mysleli by sme možno celkom ináč, žili by sme ináč a naša história i budúcnosť by bola celkom inšia. Oni naučili našich predkov, aby boli skutočnými „čelovekmi“ – čiže aby boli čelom obrátení k vekom a večnosti, ale pritom ostali stáť pevne nohami na zemi. Veď iba vďaka nim si Sloveni mohli prečítať to známe evanjeliové – dajte cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je Božie. 

Priniesli aj zákony a pravidlá staroslávnej Byzancie, stáročiami i generáciami odskúšanými, ale aj správne chápanie a porozumenie kresťanstva. Veď načo je človeku dar, čo aký drahý a vzácny, ak ho nevie používať, ak mu nie je ani na pomoc, ani na útechu a ak mu ani nerozumie. A kresťanstvo bolo práve takýmto darom – najvzácnejším, aký kedy Slovania mali. Svätí bratia ho nezneužili ako mnohí pred nimi a ani nevyužili vo svoj prospech ako mnohí v ich dobe, no naučili Slovanov rozumieť mu, ľúbiť ho a použiť ho pre zušľachtenie svojho rodu i každého čestného srdca, ktoré v tomto rode bilo. A koniec koncov naučili Slovanov tento dar kresťanstva a svojbytnej, ním zušľachtenej kultúry ponúknuť i ostatným. 

Táto výstava o tom všetkom, ale aj o mnohom ďalšom – počínajúc krásou a dobrom a končiac veľkou obetou zaplatenou za túto krásu a dobro – svedčí svojím vlastným jazykom. A hoc vyše tisícročie i zopár sto liet nás delí od doby svätých Cyrila a Metoda, ich odkaz hovorí jasne, že my Slovania patríme k sebe a patríme aj k Nemu – Bohočloveku Christu – skutočnej Alfe a Omege našich i svetových dejín.

Nech teda táto výstava, pochádzajúca z ďalekého Petrohradu, pomôže Žiline, no i Bratislave, Bardejovu, Nitre i Prešovu a všetkým ďalším našim mestám, dedinkám aj lazom či kopaniciam, aby dedičstvo sv. Cyrila a Metoda a ich učeníkov aj nasledovníkov bolo naším národným, štátnym, no aj človečenským chlebom každodenným. A ak túto výstavu uvidia tí, ktorí na našom drahom Slovensku žijú, hoc by boli z Belehradu, Sofie, Moskvy, Varšavy, Kyjeva, Prahy, Skopje či Záhrebu, nech vedia, že ak sú Cyril a Metod naši duchovní a kultúrni otcovia, potom my všetci musíme byť bratia. Nech nám teda v tom ich modlitby pomáhajú. 

Štefan Suchý ukončil podujatie hrou na fujare a spevom, nasledoval prípitok a rozhovory.