Výstava OD BOHYNE K BOHORODIČKE, VDÝCHNUTÉ BOŽÍM DUCHOM

V stredu 2. októbra 2024 bola na pôde Pravoslávnej bohosloveckej fakulty otvorená výstava umeleckých diel mladých srbských umelcov s názvom Od bohyne k Bohorodičke, vdýchnuté Božím Duchom. Táto bohumilá akcia vznikla vďaka spolupráci Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, občianskemu združeniu CYRILOMETODIADA, nadácie PRO PATRIA a Spolku Srbov na Slovensku. Okrem pozdravu a príhovoru dekana Pravoslávnej bohosloveckej fakulty doc. ThDr. Štefana Pružinského, PhD., univ. prof. či kurátorky výstavy PhDr. Daniely Suchej, predsedníčky o. z. CYRILOMETODIADA, svoje pozdravy odovzdali aj Jeho Excelencia Alexandar Nakić, veľvyslanec Srbskej republiky na Slovensku, ktorý vyjadril vďaku hostiteľom vernisáže a vieru v posilnenie priateľských vzťahov medzi slovenským a srbským národom na Slovensku a PhDr. Anton Hrnko, CSc., ktorý tiež zaprial úspešný priebeh akcie. Medzi vzácnymi hosťami bol prof. RNDr. Marián Reiffers, DrSc., prorektor pre vedu, umenie, šport a akreditáciu Prešovskej univerzity v Prešove, prodekani Pravoslávnej bohosloveckej fakulty i Mons. Jozef Krištof za Pápežský slovenský ústav a kolégium sv. Cyrila a Metoda v Ríme.

Celé podujatie bolo viac, než úspešné, sa nieslo v duchu kresťanskej lásky a odkazu byzantského dedičstva, ktoré je vyjadrené aj v maľbách a obrazoch srbských umelcov. Filip Džolić, Nenad Živanov, Nikola Mitić, Miroslav Janinja, Teodora Petković a Ivana Čuturić Tí hľadali svoju inšpiráciu na Devíne, ktorý je symbolom nie len Slovenska, ale aj celého Slovanstva, tiež na archeologickom nálezisku Donja Branjevina v Srbsku. Diela týchto umelcov sú ovplyvnené aj byzantskou ikonografiou, neoddeliteľnou súčasťou východného pravoslávneho kresťanstva. Spojenie slovanského a byzantského elementu bolo prvýkrát uskutočnené vďaka úsiliu solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, odkiaľ sa myšlienky, okrem iných aj kresťanskej byzantskej estetiky a humánnosti šírili do ostatného slovanského sveta.

Chápanie a zmysel kresťanského umenia, zakotveného v Svätom Evanjeliu, zúčastneným priblížil jeden z významných hostí – otec Dr. Miloš M. Vesin, Ph.d., vyučujúci v Saint Sava Serbian Orthodox School of Theology v Libertyville (USA) vo svojej prednáške. V nej vysvetlil kresťanské vnímanie krásy, ktoré je neoddeliteľne späté s dobrom. Krása je dobrá a dobro je krásne. Tento princíp kresťanského pohľadu na krásu má základ v Osobe Isusa Christa. Okrem prednášky zaznel aj prednes poézie- básne Karola Strmeňa s názvom Žalm cyrilo-metodský v podaní pani Daniely Suchej, sprevádzaný hrou na fujaru či duchovných piesní Byzantským zborom sv. Kassiany Hymnografky a Speváckym zborom Pravoslávnej bohosloveckej fakulty. Diela srbských umelcov sa snažia uchopiť a zobraziť existenčné a duchovné otázky, ktoré sprevádzajú človeka, cez farby a byzantský štýl, no moderným spôsobom, blízkym ľuďom 21. Storočia. Jeden z tvorcov obrazov, Filip Džolić, predstavil obecenstvu myšlienky a odkazy umeleckých diel a zároveň Pravoslávnej bohosloveckej fakulte podaroval do rúk otca dekana písanú ikonu sv. Cyrila a Metoda, na ktorej je zobrazené hlaholské i cyrilské písmo. Súčasný človek vďaka tejto výstave môže nazerať hlbšie a zamýšľať sa nad dobou, svetom, človekom, Bohom. Kresťanský humanizmus zdôrazňuje Božiu lásku a milosrdenstvo, ktoré je človek povinný šíriť medzi ostatných a takýmto spôsobom ohlasovať Evanjelium nášho Spasiteľa.

Ašpiráciou študentov tvorivej dielne je preto výtvarným jazykom odhaliť, poukázať a prezentovať dnešnému človeku jeho korene a tradície, ktoré nás všetkých, a najmä slovenský a srbský národ spájajú.

Otec Miloš Vesin podotkol blízkosť našich národov, vyjadril vďaku Slovákom a krátkym, no nádherným vstupom oboznámil prítomných so vzácnou pamiatkou srbskej histórie tzv. Miroslavov evanjeliár (Miroslavljevo evanđelje), ktorého reprint mali možnosť zúčastnení vidieť. Kópia tohto vzácneho diela je v osobnom vlastníctve Stane Ribića, predsedu Spolku Srbov na Slovensku. Evanjelium je niečo, čo spája ľudí, podobne ako umenie.

Každý z umelcov má charakteristický rukopis, štýl. To, čo tvorí celok, je téma, spoločná inšpirácia, ktorá hovorí o hlbokom spletitom duchovnom dedičstve kompletného slovanského, ako aj celého ľudského rodu.