ŽIVOTNÉ JUBILEUM STANISLAVA DUSÍKA
V nedeľu 6. júna 2021 sme si pripomenuli nedožité 75. výročie narodenia skromného, pokorného a dobrého človeka s veľkým srdcom – charizmatického akademického maliara Majstra Stanislava Dusíka.
Pri príležitosti jeho nedožitého životného jubilea bude v nedeľu 13. júna 2021 o 18.00 h slávená sv. omša v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave-Krasňanoch.
Prosím, spomeňte si naňho vo svojich modlitbách.
Žalmista sa v jednom z najkrajších žalmov, aké poznám, pýta:
Ó Pane, keď hľadím do neba a vidím tie bezpočetné množstvá hviezd a nekonečné diaľavy a šíravy vesmíru a všetko stvorenstvo, ktoré poznám, chcem sa Ťa spýtať: čože je človek pre Teba, tento malinkatý prášok, keď sa tak oňho ustavične staráš, prečo Ti tak na ňom záleží?
A Boh tak žalmistovi, ako aj nám odpovedá:
Jedna ľudská duša má pre mňa nekonečne vyššiu cenu ako celý vesmír a všetko, čo v ňom je.
Preto tak Bohu záleží na každom jednom z nás a každého z nás pozná po mene.
Aj Stanislava, ktorý pre všetkých je jednoducho Stano.
Stanislav sa narodil 6.6.1946 v našom rodnom chotári v Boleráze neďaleko Trnavy, kde je tá nemocnica, v ktorej som sa zase narodila ja, aj keď som Krupanka. Boleráz a Dolná Krupá sú jeden chotár. Mohlo by na tom niečo aj byť, lebo odkedy som na svete, všetci nám hovoria, že sme „dve dzeci z jedného chotára“. A to je aj pravda, lebo tak aj babka hovorili.
Šarkan je to miesto, ktoré spája Boleráz a Krupú; a aj nás dvoch, lebo ho obidvaja milujeme.
Láska spája a nenávisť rozdeľuje.
Stanislav mi už ako dva a polročnej Daninke odkrýval tajomstvá malých vecí. Odhaľuje aj ostatným zdanlivo utajený svet, lepšie povedané svet, ktorý si dospelí len málo všímajú. V množstve drobných detailov, len tak akoby mimochodom, nechtiac odhaľuje nám tajomstvá života, často i veci tajuplné, hraničiace až s mysticizmom. Prechádza Záhradou jednoduchých ľudí i zvierat, všíma si a žasne nad vecami pre neho novými, dovtedy nepoznanými – tajuplným životom včiel, psov, lastovičiek až po ľudí a ich konanie, jednoducho to, čo sa deje v ich i jeho duši. Jeho poviedky sa veľmi dobre čítajú, sú písané ľahkým, mnohokrát humorným spôsobom. Ale toto je iba zdanie. Je to vážne čítanie a ľahučký závoj ako ranný opar nám odhaľuje hlboké úvahy.
Stano Dusík je aj maliar a jeho videnie a opis sveta nie je literárny, ale vizuálny, plný farieb, svetla, zvukov a vôní.
Žasne nad všetkým, čo ho obklopuje; nad farbami, ale aj nad slovami, lebo on obrazy nemaľuje, on ich píše, a preto je aj ikonograf.
Kulminačný bod jeho tvorby tvorí sindologická tvár Zmŕtvychvstalého Ježiša Krista.
Do Záhrady tohto sveta prišiel Stanislav obdarovaný veľkou láskou k Slovu a Človeku, do Záhrad večnosti odišiel na sviatok sv. Mikuláša 6.12.2019.
Je pre nás všetkých veľkým darom.
Hviezda ranná, Stella del mattino, Mater Dei, ora pro nobis.
DANIELA SUCHÁ, rod. Dusíková
FOTO: Archív CYRILOMETODIADA, o. z.